Rýchlosť reproduktora

...a vplyvy na túto veličinu...

SK | EN

Dostal som sa k nejakej kváziodbornemu článku nejakého kváziodborníka, asi zo spoločnosti ktorá sa zaoberá vývojom reproduktorov. Preto ma až zarazila amatérčina a neodbornosť tohto krátkeho článku rozoberajúceho rýchlosť wooferov - basových reproduktorov.

Odkaz na článok

Na začiatku článku autor vysvetľuje aká je nepravda že basák s ťažšou membránou nedokáže reagovať tak rýchlo ako basák s ľahšou a akým mýtom je to, že akceleračný faktor gamma (Bl/Mms) má súvislosť s prechodovou charakteristikou.
Na vyjadrenie používa vzťah
F=m.a
známy z elementárnej fyziky - sila je priamo úmerná hmotnosti a zrýchleniu, respektíve po vyjadrení zrýchlenia zo vzťahu:
a=F/m
a teda zrýchlenie je priamo úmerné sile pôsobiacej na teleso a nepriamo úmerné hmotnosti telesa. Základná fyzika, myslím že veľmi jednoduché na pochopenie.

Sila je u reproduktora vytváraná cievkou a magnetom. Ich vzájomné pôsobenie je dané Bl silovým faktorom závislým od dĺžky cievky a od sily magnetu a od prúdu I pretekajúceho cievkou.
A teda newtonovský vzťah po vztiahnutí na parametre reproduktora vyzerá takto: Bl.I = Mms.a a teda a = Bl.I/Mms

Ďalej autor správne predpokladá že parametre Bl a Mms sa s časom nemenia, čo je samozrejme vrámci tejto úvahy správne.
Chyba ale nastáva pri substitúcii časovo nemenných konštánt jednou a tou istou premennou C, z čoho chybne dostane vzťah
a = C.I/C
kde sa samozrejme C vykráti a výsledne dostáva
a::I (zrýchlenie a je závislé len od prúdu I pretekajúceho cievkou).

Toto je samozrejme nezmysel, Bl/Mms je totiž konštanta ovplyvňujúca výsledné a.
Ak si totiž zoberieme dva reproduktory s rovnakým Bl a rovnakým prúdom I pretekajúcim cievkou, jediný rozdiel nastáva práve v premennej Mms.
Vyjadrime si to číselne, reproduktor 1 má Bl = 11Tm, Mms = 100g a cievkou preteká prúd 1A. Reproduktor 2 má Bl rovnaké, taktiež cievkou preteká rovnaký prúd, ale Mms = 200g. Podľa autora by teda malo platiť
a1=a2
a teda
Bl.I/Mms1 = Bl.I/Mms2

z čoho po vyjadrení dostávame
Mms1=Mms2

a teda
100g=200g

o čom aj dieťa v prvej triede ZŠ vie že to je nezmysel. Teoretický podklad je teda absolútny nezmysel.

Autor samozrejme pristúpil aj k meraniu, tam ale taktiež nájdeme chyby a nedostatky. Použil sa reproduktor, ku ktorému nezverejnil parametre, teda neviem čo je presne ten reproduktor zač, je ale pomerne malého priemeru 6,5", predpokladám teda že má dostatočne dimenzovaný magnet a teda dostatočne vysoké Bl vzhľadom na Mms, keďže u malých reproduktorov to nie je žiaden problém.
V meraní malo väčší vplyv na rýchlosť odozvy woofera pridanie 0,47mH cievky (78% zvýšenie indukcie) do série ako zdvojnásobenie hmotnosti membrány. To je síce pekné ale autor opäť poukazuje na to že ovláda len základnú matematiku, základné vzťahy a len lineárne závislosti. Ak sa totiž pozrieme na ekvivalentnú schému reproduktora, zistíme že indukcia je jediným prvkom elektrickej časti reproduktora ktorý má vplyv na odozvu, kdežto v mechanickej časti má na rýchlosť odozvy okrem hmotnosti membrány vplyv aj poddajnosť zavesenia Cms. Ak by bol autorov predpoklad správny, bolo by jedno či by na membránu nepridal nič alebo tam pridal trebárz vojenský transportér. Ak už teda mal možnosť merať to, mohol tam pridať rovno pol kila.
S pridávaním hmotnosti to totiž nie je tak že keď zdvojnásobíme kmitajúcu hmotnosť tak sa nám zdvojnásobí aj čas odozvy na impulz. Tento je totiž veľmi závislý od Mms.
Osobne by som teda meral s väčším reproduktorom ktorý má slabší pohon a pridal by som väčšiu hmotnosť.